Kuba je len Kuba

Na prelome októbra a novembra 2017 sme s TS Kumšt zavítali ako, veľmi významne nazvaná prvá slovenská kultúrna delegácia, na Kubu. V duchu folklorizmu sme veľmi uvítali miestny zvyk, ktorý sme vypozorovali pri miešaní drinkov, čiže najmä mojita alebo daiqiri (cuba libre za drink nepovažujem). Tento zvyk spočíva v pomere rumu k ostatným zložkám drinku. Žiadne odmerky, žiadne 1/10 rum a voda, nie nie, pekne 50:50, pokiaľ rumu náhodou nebolo viac. Veľmi osviežujúce nápoje, vskutku. Hlavne, pokiaľ stáli 2,50 - 3 CUC.

CUC je miestna mena určená pre turistov, ktorej hodnota dosahuje pomer takmer 1:1 voči Euru. A napriek špine, chudobe a nedostatku sú inak ostatné ceny bežne európske. Ale nečakajte, že si tu nakúpite v supermarkete. Kuba je socialistická krajina, v ktorej rady na banány platia dodnes. A Kubánci státie v radoch milujú. Postavte sa napríklad k zatvoreným dverám a zachvíľu sa vás niekto spýta, či ste posledný v rade, hoc netuší, prečo a načo by mal čakať a v tichosti sa postaví za vás.

Prázdne regále miestnych obchodov a čierny trh zaručujú, že ako turisti ste cennou komoditou, z ktorej žije asi 70% ostrova. To ale neznamená, že sa pretrhnú od snahy pre vás niečo spraviť. Nie, nahodia vyššie ceny a majú postarané. V mnohom som mala dojem, že ich dokonca poskytovanie akýchkoľvek služieb turistom otravuje.

Lenivosť Kubáncov je podľa mňa najmä v tom, že hoc predstavujú chudobný národ, ostrov s inak výbornými klimatickými podmienkami neobrábajú. Jediný základ poľnohospodárstva nájdete pri výrobe tabaku, rumu alebo kávy. Kubánske cigary a dobrý rumíček sú základom kubánskeho slnečného dňa, hoc by malo pršať.

So súborom sme sa pohybovali najmä v Havane. Hlavné mesto, ktoré láka množstvom starých naleštených veteránov všetkých farieb a typov. Áno, tieto autíčka skutočne robia z Havany čarovné miesto.

Pokiaľ nestúpite do psích výkalov alebo vás neoblejú špinavou vodou, ktorú po umývaní dlážky nosia priamo na cesty ulíc. S tým súvisí aj množstvo komárov, ktorých štípance ale prežijete bez väčších ťažkostí, lebo na rozdiel od Afriky tu nie je epicentrum malárie a na rozdiel od Floridy ani vírusu Zika.

Výlet na Kubu bol mojím snom dlhé roky, po skončení vysokej školy som plán za odmenu vycestovať do Kene, ak spravím advokátske skúšky, zmenila na výlet na Kubu. Realizovala som ho síce s trojročným omeškaním ale takmer presne na výročie zloženia týchto strastiplných tisícov strán obsahujúcich skúšok, ktoré by ste nechceli absolvovať, ak by ste nemuseli.

Všetky tie bedekre a fotky na internete znejú tak famózne a čarovne a kto by nechcel skúsiť arómu iného sveta. Arómu tu skutočne zakúsite, hlavne v masle či šunke, ktorú skladujú mimo chladničky. Vône ulice taktiež mnohokrát neulichotia snobskému nosu bieleho európana, ktorý medzi tmavými kubáncami svieti doďaleka.

Ak by naša vedúca nevedela plynule španielsky, dorozumievanie by bolo založené na krkolomnom vysvetľovaní v štýle ruky - nohy. Neviem, v akom duchu sú Kubánci vychovávaní, ale ich presvedčenie, že španielčina je svetový jazyk, je vysoké. Nezabudnem na výraz jedného z barmanov - vrátnikov v našom ubytovaní, keď som vyslovila vetu, že neviem po španielsky (viem si vypýtať kávu s mliekom, povedať ďakujem, niet za čo, dovidenia a ahoj. Samozrejme slovník v štýle dám si jedno pivo alebo jedno mojito považujem za univerzálny, to sa naučíte na mieste veľmi rýchlo :) )

Kuba sa do môjho srdca ani napriek litrom rumu v chutných drinkoch nezapísala. Čaro, ktoré iné miesta majú a uchvátia vaše spomienky, sa stráca v záplave porovnávania. Tým, že pred rokom som prešla Jamajku, videla krásy tamojšej prírody, mi Kuba nedala možnosť zapísať sa do zoznamu top. Síce karibská časť obsahuje tyrkysové more s rybičkami, ale nie je to nič, čo ako jedna tanečníčka skonštatovala, by ste nenašli napríklad v Egypte. Nedá sa porovnávať pár metrov tyrkysového mora s jedným húfom rýb s inými miestami, ktoré ponúka skutočný Karibik.

Síce podľa názorov niektorých "cestovateľov", ktorí vám budú diktovať, čo máte robiť vo svojich cestopisoch, aby ste sa aj vy stali cestovateľom, týmto zrejme nie som, prešla som za ostatné roky kus sveta. A práve vďaka tomu si myslím, že Kubu treba vidieť, ale pokiaľ vo vašom časovom pláne na ňu nie je miesto, neprídete v zásade o nič podstatné, ak ju nenavštívite.

Ale aby som nebola taký negativista, nie len veteráni, ale i štruktúra a stavby Havany sú celkom fascinujúce. Farebnosť spolu s teplými slnečnými lúčmi zlepší náladu aj najväčšieho pesimistu (nehovoriac, ak si k tomu "stisne" jedno cuba libre). Nebude vám vadiť ani ošarpanosť týchto domov. Večer nahliadnete domácim až "do žalúdka". Okná domov majú síce zamrežované, ale otvorené dokorán. Spravidla prvá izba je spoločenská miestnosť s telkou, kde všetci vysedávajú a pozerajú aktuálne programy. Pod telkou si predstavte tie staré klasické monštrá, ktoré sme zažívali ako deti. Vidíte ako žijú, čo robia, čo jedia, počujete ich sa rozprávať, hádať ale aj zabávať. Na uliciach zostávajú vonku dlho do noci a ôsmej ráno zas naopak je mesto úplne vyprázdnené. Len deti v uniformách rýchlo cupkajú do školy.

Za spoločenskú aktivitu na Kube možno označiť hľadanie internetu. Wifi je dostupná na základe kupovaných stieracích kartičiek len na niektorých miestach a len s časovým obmedzením toho - ktorého kupónu. Nájdete ich ľahko. V tieni sedí mnoho kubánčanov (socializuje sa) s hlavou zvesenou nad novým telefónom a bezslovne sleduje nové správy z chatu. Síce mesačný plat na Kube je 20 Cucov, čo je v prepočte okolo 19 Eur, každý Kubánec má zabezpečený nový iPhone z čierneho trhu.

V iných oblastiach Kuby je bežným dopravným prostriedkom koň. A cesty tu vyzerajú podobne ako na Jamajke, hoci na rozdiel Jamajky majú diaľnice. Síce s výtlkmi a maximálnou rýchlosťou 100km/hod, ale sú jej hrdými majiteľmi. A ak sa na diaľnici objaví traktor, nie je to nič nezvyčajné.

Pokiaľ ale nebudete očakávať za európske ceny i európsku kvalitu, určite si užijete výlet, teplé more, príjemné pláže od pieskových po kamenné, chutné drinky a výborné jedlo. Tým výborným jedlom myslím hlavne rôzne morské potvory ako homáre, krevety, langusty, ryby či teľacinu ale iné mäso výborne nakorenené s banánovými čipsami, ryžou poliatou fazuľovou omáčkou (ktorú sme mali spočiatku za polievku) a množstvom zeleniny. A to všetko za prijateľné ceny. (Pre žgrlošského Slováka ako by bol našiel :) )

Kube spravil dobrý marketing nie len Castro zarytým komunizmom, ktorý nad ostrovom vytvoril rúšku tajomna a tmavých spomienok, ktoré hoc sme zažili obdobie do 1989 ale ako deti si ho nepamätáme a tak musíme čítať 1984, ale i Hemingway, ktorý tu prežil časť svojho života. Turisti dnes v húfoch navštevujú dva základné bary v Havane, a to Bodequitu, kam chodil na mojito a Floriditu, kde mu namiešali obľúbené daiqiri. Práve na Kube napísal ocenenú novelu Starec a more. Kto vie, či bol tento, inak známy ochľasta, v čase jej písania triezvy. Lebo na Kube z týchto drinkov dlho triezvy neostanete... :)

Na záver už len jedna poznámka. Keďže Fidel nad ostrovom už nedrží strážnu ruku, na letisku nájdete lety do Miami, New Yorku, Moskvy, Cancunu a iných častí celého sveta, všade bude dosť turistov, ktorí vraj v hlavnej sezóne už naberajú počty ako Slováci a Česi v Chorvátsku, sem tam medzinárodné značky obchodov a vianoce tu začínajú ako v Tescu v Petržalke, v novembri sú vianočné stromčeky hlavou výzdobou každého poriadneho šopu na Obchodnej :)