Zahrajme sa nachvíľu na jednonohého piráta, na rameno hoďme magneťák a nechajme zavíjať tóny nie málo známeho songu - No women no cry. Tam, uprostred Karibiku v jednoposchodovom domci hlavného mesta Kingston žil, život užíval i bol postrelený Bob Marley. A práve tam, na ostrov, kde nepoznajú problémy, zavítam v nasledujúcich niekoľkých riadkoch.
Tento ostrov objavený Krištofom Kolumbom v roku 1494 je bývalou britskou korunnou kolóniou, nezávislosť získal v roku 1962. V súčasnosti je parlamentnou monarchiou, na čele ktorej stojí britská kráľovná Alžbeta II. Na ostrove sa preto jazdí vľavo a taktiež veľmi divoko. Niekedy nespoznávate rozdiel medzi cestou a mínovým poľom. Tieto asfaltky by boli zážitkom i na jeepe, čo potom na malom osobáku. Ich oprava sa realizuje priamo za jazdy. Doslova. Proste zastavia oba smery, nalejú horúci asfalt, urovnajú a okamžite po ňom začínajú jazdiť nedočkavé, už v kolóne stojace autá.
Pri otázke: "koľko prúdov cesty vidíš?" ak Jamajčan odpovie, že na dvojprúdovej ceste vidí tri či štyri, nie, nie je na mol. Pre Jamajčanov neexistujú obmedzenia, tak rýchlosti, ako ani šírky cesty. Či idú v odbočovacom pruhu ako v hlavnom alebo v protismere im je jedno. Hlavne, aby šli rýchlo - obzvlášť v zákrutách niekde v horách. Určite by vás zaujímalo, aký je na Jamajke alkohol limit. V podstate žiaden. Jeden domáci nás vysmial, že veď v tejto krajine nemajú ani dregre. Tu sa riadia heslom: We dont drink and drive, we smoke and fly.
Ak na Kube zastal čas, tak na Jamajke idú hodiny zas oveľa pomalšie. Pokiaľ vám navigácia ukáže, že 100km vzdialenosť pôjdete viac ako 3 hodiny, nie je to chyba. Slalom medzi početnými výtlkmi dá vcelku zabrať. Súčasne sa nespoliehajte na značenie miest, nie raz sa nám stalo, že sme hodinu blúdili okolo ubytovania, ktoré sme hľadali, pretože šípky do dediny niet, na mape ulice niet a ubytovanie označené len malou ceduľkou na dome. Okrem toho, ani miestni sa príliš neponáhľajú, takže no problem mon, počkáte si...
Pokiaľ nie ste ten typ, ktorý zostáva vydesený pri pohľade na chudobu, neváhajte a kupujte či už letenku alebo aspoň lístok na výletnú loď z Floridy. Požičajte si na letisku v Montego Bay auto, ktorého hodnota bude menej ako suma, ktorú vám zablokujú na vašej kreditke ako zálohu (1000 dolárov) a bez okolkov vyrazte preskúmať ostrov marihuany, rumu a nekončiacej pohody (nie pre vás, pre miestnych).
Na Jamajke sa nachádza jedna z údajne najkrajších pláži na svete, 7 míľová pláž. Užšia, ale veľmi čistá pláž s tyrkysovým morom, kde vám okolo nôh zabárajúcich sa do svetlého a veľmi jemného piesku plávajú húfy rýb a raje a nad hlavou vás hrdo chránia početné krásne zelené stromy. Prírodná pláž ako z rozprávky, po ktorej sa každú chvíľu na koni prejde nejeden domáci (po tomto výlete tu však neostávajú žiadne stopy ;) ) Na pláž sa dostanete najmä z ubytovania, odporúčam si preto zajednať hotel priamo na tejto pláži.
Neďaleko od nej je na útese vychytený a všetkými odporúčaný bar Rick´s cafe. Autom tak do 15 minút cesty. Najlepšie drinky ever, skákanie z útesu do vody za prítomnosti plavčíkov, pričom farba mora je neopísateľná, nebeská, krásne výhľady a nekončiaca dobrá nálada. Keďže som na Jamajku trielila so zlomenou nohou, moja časť výletu do Rick´s cafe spočívala v koštovaní drinkov a verte mi, boli silné, veľmi chutné, zábavné :)
Ale aby som Jamajku neospevovala len ako idylické miesto, hoci ku krásam jej prírody sa ešte vrátim. Opozitom naturálneho sveta je ten ľudský, zahrabaný v bunkroch z vlnovkového sveta alebo domcoch zabarikádovaných vysokými mrežami. Samotní domáci nás opakovane upozorňovali, aby sme v noci nevychádzali sami von takže na nočné prechádzky pri mori zabudnite, bezpečnosť tu nie je práve najvyššia. Rovnako im veľa nehovorí pracovitosť a vyššia poriadkumilovnosť. Bez repelentu sem taktiež radšej nechoďte, jednak je to krajina zamorená komármi, jednak roznášajú vírus Zika a do tretice ani more nestihne všetky tie štípance vymyť (áno, Paulína si sem nabehla ako kráľovná a odišla ako štípancami zamorená kráľovná :). V mnohom sú Jamajčania veľmi neochotní. Hoci ich kapsy zívajú prázdnotou, pre turistu nespravia nič naviac a pokiaľ žiadate o nejakú službu, platenú, vykonať takúto činnosť ich otravuje. No pri účtovaní cien leviní nie sú, to mi verte.
Na turistov na iných miestach ako vo vychytených hotelových komplexoch tu nie sú veľmi zvyknutí. Keď sme autom prechádzali cez menšie dediny, pozorovali nás viac ako my ich.
Okrem pláži Jamajka ponúka zaujímavé vnútrozemie, kávové plantáže a nadšenci reggae sa môžu pustiť po stopách Boba Marleyoho v hlavnom meste Kingston, kde žil. V jeho rodnom dome je zriadené múzeum.
Príroda Jamajky dokáže fascinovať veľmi pozitívne a ľudia vás zas prekvapia veľmi negatívne. Záleží, čo hľadáte a čo čakáte. Ak sa pýtate, či je pravdou, že sa tu tráva predáva ako chlieb, tak áno. Ceny sú nízke a ponuka bohatá. No nikdy nenájdete predávať ju nejakú ženu. Tie si nemôžu dovoliť takúto zábavku, starajú sa o domácnosť a o deti. Kým chlapi vyvaľujúci sa na pláži so zažltnutými bielkami žijú svoj jamajský život a nepociťujú žiadne problémy.
Na záver už len jedna informácia. Pripravte sa na ich angličtinu. Asi ako keby ste sa rozprávali s východniarom, jednoducho majú svoj svet :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára