Krásy Južnej Ameriky - Patagónia

Jedného krásneho dňa som dala známemu k nejakému sviatku knihu o najlepších trekoch sveta. Bola som nadšená z každého jedného, ktorý tam bol uvedený, avšak najviac mi k srdcu prirástla Patagónia. Neviem, či šlo o pocit nedostupnosti, vzhľadom na cenu leteniek do tejto oblasti a nevedomosti o ľuďoch, ktorí by takýmto očarením krásou nespútanej prírody oplývali tiež, alebo samotným priam magickým čarom a úchvatnosťou, ktorou táto časť Zeme dýcha, no zamilovala som sa. Vznikol tak sen o návšteve dokonalého miesta. Ako človek, ktorý sa riadi pravidlom, že nič a nikto nie je dokonalý som vyslovila pre mňa dovtedy asi neexistujúcu premisu - dokonalosť existuje. 

Tak, ako v tom momente, kedy som len prezerala obrázky a fascinovane hľadela na mapu Zeme, kde sa moje vysnívané miesto nachádza, mi prišlo nerealistické, že sa mi raz podarí sem prísť a ochutnať Patagóniu naživo, tak v duchu, že všetko potrebuje ten správny čas a čo má byť to bude sa predo mnou zjavila možnosť kúpiť letenku a s partiou podarených výletníkov ísť a zažiť sen na vlastnej koži. Jednoducho, ak niečo chceme, ono sa to nakoniec predsa len splní. 

Letenka bola za výbornú cenu pod 300 Eur, čo však vyžadovalo niekoľkohodinovú cestu nočným vlakom z Viedne do Milána (cesta tam sa zdala byť znesiteľnejšia ako cesta naspäť), prečkať celý deň v Miláne a následne  absolvovať nekonečný let s dvoma prestupmi ponad Atlantik do najjužnejších kútov Južnej Ameriky. Let Miláno - Sao Paulo, Sao Paulo - Buenos Aires a Buenos Aires - El Calafate. Cestovali sme asi 2 dni a v duchu na dobré sa čaká sme sa dočkali. 

Patagónia je oblasť južnej Ameriky na hraniciach Chille a Argentíny. Ak z nej chcete vidieť čo najviac, odporúčam prejsť naozaj oba štáty. Hranice až také katastrofálne nie sú. Síce Vám vezmú sladkosti a ovocie, fľaša domácej zostala nehybne ležať na sedadle v autobuse a nik sa na ňu ani nepozrel :) Evidentne sa zdala byť menej nebezpečná ako horalky či jablko :) 

Čo by ste mali o Patagónii vedieť skôr, ako vycestujete? Pripravte sa na nekonečný údiv. Ak si začneme googliť fotky, verte mi, že neklamú. Na rozdiel od iných destinácii ak vyrieknete slová - toto je určite photoshop, také pekné to nebude, budete na mieste prekvapení, nakoľko príroda je tu ešte krajšia. Patagónia predstavuje oblasť, v ktorej nájdete najrozsiahlejšie ľadové pole v južnej pologuli mimo Antarktídy.  Vhodným obdobím na návštevu tejto krajiny je zima, t.j. keď na južnej pologuli prevláda leto. Patagónske leto síce nie je na plávky, ale obyčajné turistické oblečenie, ako keby ste šli do tatier na jeseň Vám bude úplne postačovať. 

Na vstup do krajiny nepotrebujete víza. Peniaze vyberiete v bankomatoch, ktorých tu je dosť. V čase krízy niektoré bankomaty už nemali dostatok peňazí a ani banky nimi práve neoplývali. Patagónia nie je džungľa, takže prístup na internet nájdete tak na ubytovaniach ako i v rôznych kaviarňach a reštauráciách. Ak si chcete naozaj pochutiť, dajte si steak na raňajky, obed i večeru. Ak by ma nefascinovala príroda, steaky sú ten dôvod, pre ktorý by som sa sem kľudne vrátila. V potravinách zakúpite všetko, čo potrebujete, vrátane alkoholu všetkých možných značiek. To však neplatí v národných parkoch, takže ak sa chystáte do niektorého z nich, prineste si potrebné zásoby so sebou. Síce v nich nájdete menšie obchodíky, musíte sa naozaj uskromniť a niekedy nakupovať štýlom - nádych, vstup do obchodu a výdych až pri výstupe.

Na našom tripe sme navštívili ľadovec Perito Moreno, mesto Puerto Natales, ktoré je východzím bodom pre vstup do národného parku Torres del Paine, Punta Arenas odkiaľ sme šli na výlet za tučniakmi, El Calafate odkiaľ sa dostanete k ľadovcu Perito Moreno a El Chalten, východzí bod pre turistiku na Fitz Roy a Cerro Torre. 

Perito Moreno

Ľadovec Perito Moreno je úchvatným miestom, ktoré jednoducho musíte zažiť. Predstavuje jeden z posledných ľadovcov na svete, ktorý sa i napriek globálnemu otepľovaniu zväčšuje. Z čela ľadovca sa neustále odlomujú veľké kusy, nakoľko je tento neustále v pohybe. Takže príchodiaci turisti majú zaručenú vizuálnu prírodnú show. Nakoľko nám nestačil len pohľad na ľadovec, ale chceli sme si ho vyskúšať na vlastné nohy, na loďke sa vezieme k jeho bočnej strane, obúvame si mačky a vyrážame na krátky výlet priamo po ľadovci. Na záver dostávame pohár whisky, do ktorej si podľa ľubovôle môžeme "načapovať" kus skutočného ľadovca :)

Do národného parku Torres del Paine sa presúvame niekoľko hodín autobusom, a to do mesta Puerto Natales, odkiaľ nás skoro ráno autobus dovezie priamo do národného parku. Je potrebné prejsť hranice medzi Argentínou a Chille, kde ako som už vyššie spomenula, kontrolujú všetky Vaše potraviny.

výhľad z lode

Cesta do národného parku je ku koncu veľmi zaujímavá. Okrem vyčnievajúcich vrcholkov kopcov sa po stráňach pasú lamy. Po výstupe je potrebné sa previezť loďkou cez jazero a rozhodnúť sa, kde budete kempovať.  Tunajšie kempy ponúkajú možnosť požičania si stanu. Predstava Slovákov, že určite nejaký pre nás budú mať, bola skutočne vágna a tak 7 ľudí zostáva s jedným stanom pre 3 osoby, ktorý sme si dotrepali zo Slovenska. Čiže rada pre vás, ak si chcete stan požičať na mieste, je potrebné si ho zarezervovať dopredu. Dá sa to realizovať cez internet :) 

Národný park Torres del Paine ponúka možnosti niekoľkodňových túr, pričom v jednotlivých bodoch má zriadené kempy. Turistika tu na viacerých miestach nie je veľmi náročná a zažili sme i takých odvážlivcov, ktorí namiesto batohu na chrbte za sebou ťahali kufor :) 

Vybrali sme sa úsekom zvaným Mirador Lago Skottsberg. Príjemná niekoľkohodinová prechádzka popri jazere s úžasnými výhľadmi, ktorou sme postupovali okolo kempu Italiano smerom do hôr. Tu už začalo poriadne fučať, avšak výhľad, ktorý sa ponúkal, stál aj za to chvíľkové stúpanie. Nasledoval beh naspäť do kempu, kde sme dúfali, že predsa len zostane pre nás nejaký ten stan a na naše prekvapenie - nezostal. Našťastie sme stretli američanku, ktorá cestovala sama a aspoň nám dvom slečnám našej super výpravy umožnila spať v jej stane pre 2 (zmestili sme sa a dokonca aj vyspali). Chlapcom však zostala náročnejšia úloha, zmestiť piatich do stanu pre 3 :) Nehovoriac o skvelej večery asi tonovej konzervy tuniaka, na ktorej sme si riadne "pochutnali". Odvtedy som myslím tuniaka pre istotu jesť neskúšala.. :)

Keďže sme mali veľmi zhustený program a chceli toho vidieť čo najviac, na druhý deň sme si zbalili svoje caky paky, previezli sa späť cez jazero a po krátkom výlete nastúpili na autobus do Puerto Natales dúfajúc, že stihneme autobus do Punta Arenas. Tu by som každému odporúčala na výlete do Patagónie si nechať dostatočnú časovú rezervu. Ak by sa Vám stalo to, čo nám, že lístky na autobus už neboli, aby ste nemuseli vynechať žiadne z miest, ktoré zaručene je potrebné vidieť. 

Z Punta Arenas (kde mi dali asi najväčší steak ever) si môžete zakúpiť výlet na ostrovček za tučniakmi. Privezú vás do kolónie týchto zvedavých fešákov, ktorých si môžete obzrieť naozaj zblízka. Pozor - nedotýkať sa. 

Následne sme zvolili presun do El Calafate, odkiaľ sa dopravíte autobusom do El Chaltenu. Práve El Chalten je to miesto, kde by ste čakali normálne obchody, avšak márne. Slabé zásoby nás prinútili ochutnávať rôzne tamojšie šmaky, čo do jedla i čo do pitia. A tieto zanechali svoje následky :D

Cerro Torre

Náš prvý pokus na výstup k Fitz Royovi bol márny, kvôli zlému počasiu sme sa dostali len na úsek priamo pod jazerom, ktorý predstavuje hodinový stupák. Cestou nahor sa dá poriadne zapotiť. Okrem tohto zdá sa márneho výletu sme prešli ešte inú menšiu vychádzku k blízkemu vodopádu. Príroda tu naozaj má čo ponúknuť. 

Na druhý deň síce piati členovia našej výpravy skupinu opustili a vydali sa na celodenný trip naspäť domov, dvaja šťastlivci sme mali dva dni k dobru na to, aby sme skúsili ešte raz vidieť aj Fitz Roy a prišli k Cerro Torre. Z El Chaltenu vedie na tieto miesta niekoľko ciest. Je možné tieto dve krásy spojiť aj v rámci celodenného výletu. A tak skoro ráno za slnečného počasia vyrážame najskôr k Cerro Torre. Ide o miernu prechádzku, na konci ktorej Vás čaká úchvatné a ľadové jazero Laguna Torre, nad ktorým sa pýši parádne ostrý vrch. 

Chvíľu si oddýchneme, zjeme desiatu a vyrážame ďalej v nádeji, že dnes sa nám podarí dostať až k jazeru pod Fitz Royom zvaným Laguna los Tres. A podarí. Miernou cestou kľúčiacou sa cez les, lúky, popri jazerách Laguna Capri sa začína na ľavoboku objavovať tento krásavec. Akonáhle prídete k malej chatke viete, že nasledujúca hodina bude riadny stupák. Za ním prichádza vysnívaná odmena a jeden z najkrajších pohľadov, aké sa nám v Patagónii naskytli. 

Fitz Roy a Lago los Tres

Tak toto je on - pohľad na Lago los Tres a Fitz Roy, ktorý sme si vo februári 2016 skutočne užili. V ľadovej vode si istí traja turisti skúsili aj zaplávať, bola poriadne studená a ich výkon bol sprevádzaný riadnym revom :) My menej odvážni sme si aspoň namočili nohy - stačilo nakrátko, okamžite mrzli. Lago los Tres teda môžete pozorovať úplne zblízka, prejsť sa okolo neho, sadnúť si tu na nejaký kameň a dopriať si chvíľku úplnej harmónie sami pre seba. Tiež je to jeden z najfotogenickejších kopcov, aké som kedy videla, takže i raj pre fotografov. 

Ak by som mala povedať, čo bolo v Patagónii najkrajšie, nevedela by som popísať len jedno miesto. Všetko, čo sme videli a zažili bolo úchvatné. Nakoľko i v top sezóne tu nie sú tisícky turistov, predstavuje tento kúsok sveta aj dnes miesto, kde viete poskytnúť svojej hlave naozajstný oddych.