Jamajka mon

Karibik. Oblasť Karibského mora, ostrovov a priľahlých  pobreží amerického kontinentu ostro sledovaná vyhľadávačmi exotických dovoleniek. Ponúka však oveľa viac ako len rum, príjemne teplé more krásnych farieb, pieskové pláže a bohatý podmorský svet.

Zahrajme sa nachvíľu na jednonohého piráta, na rameno hoďme magneťák a nechajme zavíjať tóny nie málo známeho songu - No women no cry. Tam, uprostred Karibiku v jednoposchodovom domci hlavného mesta Kingston žil, život užíval i bol postrelený Bob Marley. A práve tam, na ostrov, kde nepoznajú problémy, zavítam v nasledujúcich niekoľkých riadkoch.

Tento ostrov objavený Krištofom Kolumbom v roku 1494  je bývalou britskou korunnou kolóniou, nezávislosť získal v roku 1962. V súčasnosti je parlamentnou monarchiou, na čele ktorej stojí britská kráľovná Alžbeta II. Na ostrove sa preto jazdí vľavo a taktiež veľmi divoko.  Niekedy nespoznávate rozdiel medzi cestou a mínovým poľom. Tieto asfaltky by boli zážitkom i na jeepe, čo potom na malom osobáku. Ich oprava sa realizuje priamo za jazdy. Doslova. Proste zastavia oba smery, nalejú horúci asfalt, urovnajú a okamžite po ňom začínajú jazdiť nedočkavé, už v kolóne stojace autá.

Pri otázke: "koľko prúdov cesty vidíš?" ak Jamajčan odpovie, že na dvojprúdovej ceste vidí tri či štyri, nie, nie je na mol. Pre Jamajčanov neexistujú obmedzenia, tak rýchlosti, ako ani šírky cesty. Či idú v odbočovacom pruhu ako v hlavnom alebo v protismere im je jedno. Hlavne, aby šli rýchlo - obzvlášť v zákrutách niekde v horách. Určite by vás zaujímalo, aký je na Jamajke alkohol limit. V podstate žiaden. Jeden domáci nás vysmial, že veď v tejto krajine nemajú ani dregre. Tu sa riadia heslom: We dont drink and drive, we smoke and fly.

Ak na Kube zastal čas, tak na Jamajke idú hodiny zas oveľa pomalšie. Pokiaľ vám navigácia ukáže, že 100km vzdialenosť pôjdete viac ako 3 hodiny, nie je to chyba. Slalom medzi početnými výtlkmi dá vcelku zabrať. Súčasne sa nespoliehajte na značenie miest, nie raz sa nám stalo, že sme hodinu blúdili okolo ubytovania, ktoré sme hľadali, pretože šípky do dediny niet, na mape ulice niet a ubytovanie označené len malou ceduľkou na dome. Okrem toho, ani miestni sa príliš neponáhľajú, takže no problem mon, počkáte si... 

Pokiaľ nie ste ten typ, ktorý zostáva vydesený pri pohľade na chudobu, neváhajte a kupujte či už letenku alebo aspoň lístok na výletnú loď z Floridy. Požičajte si na letisku v Montego Bay auto, ktorého hodnota bude menej ako suma, ktorú vám zablokujú na vašej kreditke ako zálohu (1000 dolárov) a bez okolkov vyrazte preskúmať ostrov marihuany, rumu a nekončiacej pohody (nie pre vás, pre miestnych).

Na Jamajke sa nachádza jedna z údajne najkrajších pláži na svete, 7 míľová pláž. Užšia, ale veľmi čistá pláž s tyrkysovým morom, kde vám okolo nôh zabárajúcich sa do svetlého a veľmi jemného piesku plávajú húfy rýb a raje a nad hlavou vás hrdo chránia početné krásne zelené stromy. Prírodná pláž ako z rozprávky, po ktorej sa každú chvíľu na koni prejde nejeden domáci (po tomto výlete tu však neostávajú žiadne stopy ;) ) Na pláž sa dostanete najmä z ubytovania, odporúčam si preto zajednať hotel priamo na tejto pláži.

Neďaleko od nej je na útese vychytený a všetkými odporúčaný bar Rick´s cafe. Autom tak do 15 minút cesty. Najlepšie drinky ever, skákanie z útesu do vody za prítomnosti plavčíkov, pričom farba mora je neopísateľná,  nebeská, krásne výhľady a nekončiaca dobrá nálada. Keďže som na Jamajku trielila so zlomenou nohou, moja časť výletu do Rick´s cafe spočívala v koštovaní drinkov a verte mi, boli silné, veľmi chutné, zábavné :)

Ďalšie krásne pláže sú na opačnej strane ostrova, napríklad San san beach alebo Boston beach či zátoka Blue lagoon. Najviac ma nadchla malá pláž obkolesená palmami a listnatým lesom siahajúcim zo stredu ostra až po samotné more, Boston beach. Sem tam mohutné kamene, jemný piesok, horúce slnko a opäť Karibik, ktorý berie dych. Za vstupy na pláže, ktorú sú mimo hotelových komplexov, však platíte vstupné. Neboli to horibilné sumy, ale nepočítajte s tým, že si vojdete na pláž a sadnete len tak, ako niekde v Chorvátsku (ale ani nepotrebujete miesto na pláži "chytať" o šiestej ráno).Všetky tieto plážičky sú od seba vzdialené len niekoľko kilometrov pri mestečku Port Antonio. A na pláži San san sme mali problém vybrať si miesto, kde sa usadíme, keďže za celý čas nášho pobytu sme na nej boli až dvaja.

Keď spomínam Blue Lagoon, áno, je to práve to miesto, podľa ktorého sa volá rovnomenný film Modrá Lagúna. Sladká a dosť studená voda z hôr sa mieša s karibským morom a vytvára divadlo modrých odtieňov zaryté do listnatého lesa, kde sa môžete schladiť v sladkovodnom jazierku alebo zľahka príjemne osviežiť v širšej lagúne.

Ale aby som Jamajku neospevovala len ako idylické miesto, hoci ku krásam jej prírody sa ešte vrátim. Opozitom naturálneho sveta je ten ľudský, zahrabaný v bunkroch z vlnovkového sveta alebo domcoch zabarikádovaných vysokými mrežami. Samotní domáci nás opakovane upozorňovali, aby sme v noci nevychádzali sami von takže na nočné prechádzky pri mori zabudnite, bezpečnosť tu nie je práve najvyššia. Rovnako im veľa nehovorí pracovitosť a vyššia poriadkumilovnosť. Bez repelentu sem taktiež radšej nechoďte, jednak je to krajina zamorená komármi, jednak roznášajú vírus Zika a do tretice ani more nestihne všetky tie štípance vymyť (áno, Paulína si sem nabehla ako kráľovná a odišla ako štípancami zamorená kráľovná :). V mnohom sú Jamajčania veľmi neochotní. Hoci ich kapsy zívajú prázdnotou, pre turistu nespravia nič naviac a pokiaľ žiadate o nejakú službu, platenú, vykonať takúto činnosť ich otravuje. No pri účtovaní cien leviní nie sú, to mi verte.

Na turistov na iných miestach ako vo vychytených hotelových komplexoch tu nie sú veľmi zvyknutí. Keď sme autom prechádzali cez menšie dediny, pozorovali nás viac ako my ich.

Okrem pláži Jamajka ponúka zaujímavé vnútrozemie, kávové plantáže a nadšenci reggae  sa môžu pustiť po stopách Boba Marleyoho  v hlavnom meste Kingston, kde žil. V jeho rodnom dome je zriadené múzeum.

Vnútrozemie Jamajky je hornaté a plné vodopádov a jazierok so zaujímavou faunou a flórou. Neďaleko Ocho Rios na severe ostrova nájdete Blue hole, oblasť, kde vás za mierne vstupné domáci prevedú cez množstvo prírodných "tobogánov" vodopádov a jazierok, kde si môžete zaskákať a vyblázniť sa priamo v centre menšieho pralesa. Pred vstupom bolo pár domácich, ktorí nás rovno ponúkali zábavnými koláčikmi. Hold, Jamaica man :)

Nad hlavným mestom, Kingston, kde uprostred parkoviska pečú kuratá, no nie na grile a nie na predaj, ale pre seba na obed a priamo na zemi v ohniskách medzi zaparkovanými autami, sa týčia hory Blue mountain. Odtiaľ pochádza aj jamajská káva, ktorú si nekupujte v žiadnom suvenírovom obchode, zbytočne preplatíte. V miestnych obchodoch ju nájdete za rozumné ceny. Odporúčam sa vyštverať až do epicentra hôr, čo je asi hodinka až hodina a pol autom kľukatou a úzkou cestou. Modré hory majú názov podľa ich farby, ktorú vytvára slnko a hmla v kombinácii s hustým zeleným porastom, nakoniec máte pocit, že sa pozeráte na modrým prachom posypaný les. Aj na vrcholoch bolo stále dostatočne teplo, vlhko s množstvom komárov. Sadnite si do kaviarničky pri ceste a vychutnávajte výhľady a kávičku. A okolo seba striekajte pripraveným repelentom.

Príroda Jamajky dokáže fascinovať veľmi pozitívne a ľudia vás zas prekvapia veľmi negatívne. Záleží, čo hľadáte a čo čakáte. Ak sa pýtate, či je pravdou, že sa tu tráva predáva ako chlieb, tak áno. Ceny sú nízke a ponuka bohatá. No nikdy nenájdete predávať ju nejakú ženu. Tie si nemôžu dovoliť takúto zábavku, starajú sa o domácnosť a o deti. Kým chlapi vyvaľujúci sa na pláži so zažltnutými bielkami žijú svoj jamajský život a nepociťujú žiadne problémy.

Na záver už len jedna informácia. Pripravte sa na ich angličtinu. Asi ako keby ste sa rozprávali s východniarom, jednoducho majú svoj svet :)

Kuba je len Kuba

Na prelome októbra a novembra 2017 sme s TS Kumšt zavítali ako, veľmi významne nazvaná prvá slovenská kultúrna delegácia, na Kubu. V duchu folklorizmu sme veľmi uvítali miestny zvyk, ktorý sme vypozorovali pri miešaní drinkov, čiže najmä mojita alebo daiqiri (cuba libre za drink nepovažujem). Tento zvyk spočíva v pomere rumu k ostatným zložkám drinku. Žiadne odmerky, žiadne 1/10 rum a voda, nie nie, pekne 50:50, pokiaľ rumu náhodou nebolo viac. Veľmi osviežujúce nápoje, vskutku. Hlavne, pokiaľ stáli 2,50 - 3 CUC.

CUC je miestna mena určená pre turistov, ktorej hodnota dosahuje pomer takmer 1:1 voči Euru. A napriek špine, chudobe a nedostatku sú inak ostatné ceny bežne európske. Ale nečakajte, že si tu nakúpite v supermarkete. Kuba je socialistická krajina, v ktorej rady na banány platia dodnes. A Kubánci státie v radoch milujú. Postavte sa napríklad k zatvoreným dverám a zachvíľu sa vás niekto spýta, či ste posledný v rade, hoc netuší, prečo a načo by mal čakať a v tichosti sa postaví za vás.

Prázdne regále miestnych obchodov a čierny trh zaručujú, že ako turisti ste cennou komoditou, z ktorej žije asi 70% ostrova. To ale neznamená, že sa pretrhnú od snahy pre vás niečo spraviť. Nie, nahodia vyššie ceny a majú postarané. V mnohom som mala dojem, že ich dokonca poskytovanie akýchkoľvek služieb turistom otravuje.

Lenivosť Kubáncov je podľa mňa najmä v tom, že hoc predstavujú chudobný národ, ostrov s inak výbornými klimatickými podmienkami neobrábajú. Jediný základ poľnohospodárstva nájdete pri výrobe tabaku, rumu alebo kávy. Kubánske cigary a dobrý rumíček sú základom kubánskeho slnečného dňa, hoc by malo pršať.

So súborom sme sa pohybovali najmä v Havane. Hlavné mesto, ktoré láka množstvom starých naleštených veteránov všetkých farieb a typov. Áno, tieto autíčka skutočne robia z Havany čarovné miesto.

Pokiaľ nestúpite do psích výkalov alebo vás neoblejú špinavou vodou, ktorú po umývaní dlážky nosia priamo na cesty ulíc. S tým súvisí aj množstvo komárov, ktorých štípance ale prežijete bez väčších ťažkostí, lebo na rozdiel od Afriky tu nie je epicentrum malárie a na rozdiel od Floridy ani vírusu Zika.

Výlet na Kubu bol mojím snom dlhé roky, po skončení vysokej školy som plán za odmenu vycestovať do Kene, ak spravím advokátske skúšky, zmenila na výlet na Kubu. Realizovala som ho síce s trojročným omeškaním ale takmer presne na výročie zloženia týchto strastiplných tisícov strán obsahujúcich skúšok, ktoré by ste nechceli absolvovať, ak by ste nemuseli.

Všetky tie bedekre a fotky na internete znejú tak famózne a čarovne a kto by nechcel skúsiť arómu iného sveta. Arómu tu skutočne zakúsite, hlavne v masle či šunke, ktorú skladujú mimo chladničky. Vône ulice taktiež mnohokrát neulichotia snobskému nosu bieleho európana, ktorý medzi tmavými kubáncami svieti doďaleka.

Ak by naša vedúca nevedela plynule španielsky, dorozumievanie by bolo založené na krkolomnom vysvetľovaní v štýle ruky - nohy. Neviem, v akom duchu sú Kubánci vychovávaní, ale ich presvedčenie, že španielčina je svetový jazyk, je vysoké. Nezabudnem na výraz jedného z barmanov - vrátnikov v našom ubytovaní, keď som vyslovila vetu, že neviem po španielsky (viem si vypýtať kávu s mliekom, povedať ďakujem, niet za čo, dovidenia a ahoj. Samozrejme slovník v štýle dám si jedno pivo alebo jedno mojito považujem za univerzálny, to sa naučíte na mieste veľmi rýchlo :) )

Kuba sa do môjho srdca ani napriek litrom rumu v chutných drinkoch nezapísala. Čaro, ktoré iné miesta majú a uchvátia vaše spomienky, sa stráca v záplave porovnávania. Tým, že pred rokom som prešla Jamajku, videla krásy tamojšej prírody, mi Kuba nedala možnosť zapísať sa do zoznamu top. Síce karibská časť obsahuje tyrkysové more s rybičkami, ale nie je to nič, čo ako jedna tanečníčka skonštatovala, by ste nenašli napríklad v Egypte. Nedá sa porovnávať pár metrov tyrkysového mora s jedným húfom rýb s inými miestami, ktoré ponúka skutočný Karibik.

Síce podľa názorov niektorých "cestovateľov", ktorí vám budú diktovať, čo máte robiť vo svojich cestopisoch, aby ste sa aj vy stali cestovateľom, týmto zrejme nie som, prešla som za ostatné roky kus sveta. A práve vďaka tomu si myslím, že Kubu treba vidieť, ale pokiaľ vo vašom časovom pláne na ňu nie je miesto, neprídete v zásade o nič podstatné, ak ju nenavštívite.

Ale aby som nebola taký negativista, nie len veteráni, ale i štruktúra a stavby Havany sú celkom fascinujúce. Farebnosť spolu s teplými slnečnými lúčmi zlepší náladu aj najväčšieho pesimistu (nehovoriac, ak si k tomu "stisne" jedno cuba libre). Nebude vám vadiť ani ošarpanosť týchto domov. Večer nahliadnete domácim až "do žalúdka". Okná domov majú síce zamrežované, ale otvorené dokorán. Spravidla prvá izba je spoločenská miestnosť s telkou, kde všetci vysedávajú a pozerajú aktuálne programy. Pod telkou si predstavte tie staré klasické monštrá, ktoré sme zažívali ako deti. Vidíte ako žijú, čo robia, čo jedia, počujete ich sa rozprávať, hádať ale aj zabávať. Na uliciach zostávajú vonku dlho do noci a ôsmej ráno zas naopak je mesto úplne vyprázdnené. Len deti v uniformách rýchlo cupkajú do školy.

Za spoločenskú aktivitu na Kube možno označiť hľadanie internetu. Wifi je dostupná na základe kupovaných stieracích kartičiek len na niektorých miestach a len s časovým obmedzením toho - ktorého kupónu. Nájdete ich ľahko. V tieni sedí mnoho kubánčanov (socializuje sa) s hlavou zvesenou nad novým telefónom a bezslovne sleduje nové správy z chatu. Síce mesačný plat na Kube je 20 Cucov, čo je v prepočte okolo 19 Eur, každý Kubánec má zabezpečený nový iPhone z čierneho trhu.

V iných oblastiach Kuby je bežným dopravným prostriedkom koň. A cesty tu vyzerajú podobne ako na Jamajke, hoci na rozdiel Jamajky majú diaľnice. Síce s výtlkmi a maximálnou rýchlosťou 100km/hod, ale sú jej hrdými majiteľmi. A ak sa na diaľnici objaví traktor, nie je to nič nezvyčajné.

Pokiaľ ale nebudete očakávať za európske ceny i európsku kvalitu, určite si užijete výlet, teplé more, príjemné pláže od pieskových po kamenné, chutné drinky a výborné jedlo. Tým výborným jedlom myslím hlavne rôzne morské potvory ako homáre, krevety, langusty, ryby či teľacinu ale iné mäso výborne nakorenené s banánovými čipsami, ryžou poliatou fazuľovou omáčkou (ktorú sme mali spočiatku za polievku) a množstvom zeleniny. A to všetko za prijateľné ceny. (Pre žgrlošského Slováka ako by bol našiel :) )

Kube spravil dobrý marketing nie len Castro zarytým komunizmom, ktorý nad ostrovom vytvoril rúšku tajomna a tmavých spomienok, ktoré hoc sme zažili obdobie do 1989 ale ako deti si ho nepamätáme a tak musíme čítať 1984, ale i Hemingway, ktorý tu prežil časť svojho života. Turisti dnes v húfoch navštevujú dva základné bary v Havane, a to Bodequitu, kam chodil na mojito a Floriditu, kde mu namiešali obľúbené daiqiri. Práve na Kube napísal ocenenú novelu Starec a more. Kto vie, či bol tento, inak známy ochľasta, v čase jej písania triezvy. Lebo na Kube z týchto drinkov dlho triezvy neostanete... :)

Na záver už len jedna poznámka. Keďže Fidel nad ostrovom už nedrží strážnu ruku, na letisku nájdete lety do Miami, New Yorku, Moskvy, Cancunu a iných častí celého sveta, všade bude dosť turistov, ktorí vraj v hlavnej sezóne už naberajú počty ako Slováci a Česi v Chorvátsku, sem tam medzinárodné značky obchodov a vianoce tu začínajú ako v Tescu v Petržalke, v novembri sú vianočné stromčeky hlavou výzdobou každého poriadneho šopu na Obchodnej :)