Sicília

Po stopách horlivej sily prírody, po stopách bájnej kultúry a výbornej talianskej kuchyne, a to všetko okorenené sviežim slnkom a morským vzduchom. Taká je Sicília. A len na skok od Bratislavy.

Našu okružnú cestu sme začali v Trapani, kde sme požičali aj auto. Navigácia nás síce povodila kade tade a úzke talianske ulice zvyšovali krvný tlak, ak máte radi svoje pohodlie a nemáte dostatok času na spoznávanie miestneho koloritu jazdami mestskou hromadnou dopravou, je požičanie auta dobrá voľba. 

Prvý deň sme venovali antickej histórii. Agrigento. Keď sme po jednom zlom odbočení a jednom odignorovaní kruhového objazdu, no kto mal vedieť, že tyčka uprostred cesty je vlastne stred kruháča, úspešne a bez jediného škrábnutia zaparkovali pod historickým areálom, čakala nás asi dvojhodinová prechádzka po mestečku, ktoré kedysi založili Gréci. Podobnosť pamiatkam v Aténach bola očividná, dokonca aj slnko pieklo pomerne rovnako. Našla som tu aj padnutého anjela, s akým sme sa s mamou fotili v Pompejach len pár mesiacov predtým. 

Čas však vie byť neúprosný a pred nami ešte zostávalo okolo 200 km cesty. Smerujeme do Sirakúz, jedného z najvýznamnejších miest Sicílie. Privítalo nás podvečernou atmosférou prímorského centra, čulým ruchom a množstvom reštaurácií, z ktorých sme si nevedeli vybrať. Rozhodli sme sa pre menšiu miestnu reštauráciu, v ktorej panovala taká domáca nálada. Reštaurácia bola plná miestnych, nečudo, jedlo bolo neskutočné. Rovnako, ako môj úsmev po sépiových cestovinách :) 

Zo Sirakúz sme si to na druhý deň namierili rovno do Taorminy. Kľukaté uličky a poschodová garáž s asi najužšou točitou cestou. Ale ten výhľad a atmorféra. Ak sa rozhodnete výletovať po Sicílii, Taorminu nesmiete vynechať. Je iná ako zvyšné sicilské mestá, hoci znaky gréckeho staviteľstva sú neprehliadnuteľné. Ponúka výhľady na Jónske more a pýšiacu sa nebezpečnú dominantu, Etnu. A medzi nimi ona, plná kvetov, schodov a turistov. 

Z Taormini ste asi za hodinku cesty autom pri Etne. Kaskádovitý výstup lemujú hradby stvrdnutej lávy, na ktorej vidíte presne, ako tiekla. Bolo to mystické, na iných ostrovoch, asi okrem jaskyne na Madeire, som takýto reliéf nezažila. Aj sa poriadne schladilo. Dve folkloristky tak doslova otrčili svoje zadky celému parkovisku, keď nahadzovali nachystané vrstvy odevu. Do očí bili už len plátenky na nohách, v ktorých sme sa zabárali do sopečného piesku. Kým v Taormine sme si v šatočkách užívali voňavučkú kávičku, pod Etnou sme si mohli držať čiapky, ak by sme nejaké mali :)

V každom prípade slečny so skvelým timingom nestihli poslednú lanovku, tak si pochodili šíre okolie pod Etnou. Ale cestovanie nie je o naháňaní sa za fotkami, ale o užívaní si atmosféry, spoznávaní a obohacovaní. A tu sa bolo čím obohacovať aj v nižších sférach :) Z Etny sme sa ešte v ten istý deň vrátili do Trapani. Našťastie po Sicílii sú všade diaľnice, takže tie 4 hodinky ako tak ubehli, aj keď v Trapani už som začínala chytať nepríjemnosť, keď sme nevedeli nájsť miesto na zaparkovanie a taliansky štýl vysvetľovania nie je práve najideálnejší. Po niekoľkých hodinách spánku a s croasantom na raňajky sa však úsmev na tvár rýchlo vrátil. 

Deň tretí. Palermo. Dlho sme váhali, či ísť do Palerma autom alebo nejakým autobusom. Mnohí nás od cestovania odhovárali, upozorňovali nás na početné krádeže a kriminalitu. My sme sa však rozhodli otestovať Paulínkine šoférske schopnosti a na veľké šťastie sme si našli auto tam, kde sme ho zaparkovali. Centrum Palerma a bližšie okolie sme prešli za niekoľko hodín. Peňaženky sme si tiskli v kabelkách snáď železnými reťazami pripevnenými k telu. Tu nehodno hovoriť slová ako mafia, preto to boli samozrejme hneď prvé slovíčka, ktoré vypadli z Dii po príchode do centra mesta. Ako na seba neupozorniť bolo vždy našou silnou stránkou :)     

Na rozdiel od Trapani je Palermo veľké, rušné a dynamické mesto so šialenými šoférmi. Akokoľvek ste si ho predstavovali, určite splní vaše očakávania. Najskôr si zakľučkujete medzi šoférmi nerozlišujúcimi jazdné pruhy, potom vás ohúria davy predchádzajúce centrom a napokon Vám dych zoberie architektúra. Jedinečná kombinácia normanskej, orientálnej, barokovej architektúry osviežená historickými záhradami, parkami, lemovaná palmami. Tak pôsobí Palermo. 

V úplnom protiklade s Palermom pôsobí vysoko nad Trapani položené historické mestečko Erice, skryté za vysokými hradbami, uspaté v zajatí stredoveku, ktoré si chráni veľkolepo pôsobiaci hrad umožňujúci výhľady na rôzne strany. Keďže Erice leží vo výške 750 mnm, ponúka široké spektrum pohľadov na obe strany od Trapani. Dia by si tu našla aj talianskeho manžela, istý asi tak 40tnik z nej nevedel spustiť oči, ale musel znášať jej tvrdé odmietnutie :) 

Palmy, olivy, kávička a talianske vínko :) Nohy v mori, palmy za chrbtom a nad nami sopka. Čo viac si možno priať. Až sa človeku nechce odísť...

 

Tanzánia a Zanzibar

Jambo J

Vďaka výhodným letenkám priamo z Bratislavy sa Zanzibar stal obľúbenou dovolenkovou destináciou Slovákov. Ponúka krásne pláže pokryté jemným bielym pieskom, kúpanie v indickom oceáne a na skok divočinu národných parkov a vnútrozemie Afriky ako zo sledovania náučných filmov Discovery channel.

Pred odletom by ste sa však mali poriadne pripraviť. V prvom rade nepodceňte očkovanie. Rôzne fóra obsahujú početné informácie, ako je očkovanie proti brušnému týfu a žltej zimnici úplne zbytočné a antimalariká jesť netreba, veď tu sa malária nevyskytuje už dlhé roky a z antimalarík vám bude len zle. Nie je to tak úplne pravda. Žltá zimnica sa na Zanzibare vyskytla pred mesiacom, odniesol si ju domov jeden slovenský pár a antimalariká sme užívali riadne ôsmi, ani jednému pritom z nich nebolo zle. Zdravie máme len jedno a liečiť brušný týfus na Kramároch by chcel len málokto. Očkovanie proti brušnému týfusu, žltačke A, žltej zimnici a antimalariká potrebné pre 2 týždňový pobyt v Afrike stoja cca 200 Eur. Očkovania sú bezbolestné a málokto z nich má nejaký vedľajší účinok. Ich účinky však pôsobia niekoľko rokov.

Súčasne si naberte repelenty, a to tak v spreji ako aj do zásuvky. No predovšetkým si nabaľte riadnu dávku zvedavosti.

Neodporúčam vám skúšať ovocie či zeleninu umývané v miestnej vode, dávajte si pozor na stravu, aby bolo jedlo dostatočne prepečené či uvarené a budete viacmenej v poriadku. No nerozlučiteľnou súčasťou vašej batožiny by mali byť kvapky Hylak, tabletky proti hnačke a živočíšne uhlie. Asi každého buď raz prehnalo, alebo nám zrýchlilo trávenie aj na niekoľko dní, no pomocou týchto lekárenských zázrakov sme dofču prežili a užili si všetko, čo sme len za dva týždne mohli stihnúť.

Lieta sa z Bratislavy cez Dubaj do Stone Townu, hlavného mesta Zanzibaru. Zanzibarom sa inak nazýva práve toto mesto, Stone Town je vlastne len jeho staršia časť, ostrov domáci volajú Ugunja. Je dovolenkovým strediskom zvyknutým na návaly turistov. Obľúbenou destináciou pre najmenšie výkyvy medzi prílivom a odlivom mora je mestečko, či skôr dedinka Nungwi, cca 70km vzdialená od Stone Townu. Taxík zjednávajte a buďte tvrdí. Bežná cena na túto vzdialenosť je 30 dolárov, pri šikovnosti zjednáte aj lepšiu cenu.

Možno Vám spočiatku príde ľúto pri pohľade na obyvateľstvo žijúce v chatrčiach s plechovými strechami, bosými nohami kráčajúcimi po červenej zemi, na matky s deťmi zavesenými v plachte (pričom tu nejde o najnovší výdobytok módy ale o lacný a praktický spôsob ako dieťa preniesť z miesta na miesto a pritom mať na hlave položenú kopu dreva, oblečenia pripraveného na pranie či nádoby plnej rýb). Ľútosť však skončí v momente, keď si uvedomíte ľahkosť tamojšieho života. Nikto sa tu od práce nestŕha, väčšinou všetci sedia v chládku stromu, polyhujú, nič nerobia. Neznamená to však, že sa nenájdu takí, ktorí by sa radi chopili príležitosti, ktorú však tento kraj so stodolárovou mesačnou výplatou neponúka.

Stone Town

Ak sa rozhodnete pobudnúť v meste, navštívte centrum, miestny trh, odfoďte sa pred rodiskom Fredyho Mercuryho (ktorý sa pre svoju orientáciu do rodiska nikdy nemohol vrátiť, tu by ho totiž popravili) a využite výlet na spice tour a prison island. Nič netreba dohadovať dopredu, v meste sa budú priam trhať o to, aby si vás získali na svoj výlet viacerí sprievodcovia. Dovezú vás na miesto určenia, ukážu ovocie, koreniny, dajú okoštovať čerstvé dobroty, dokonca predvedú aj menšie divadielko (video bude čoskoro J ) Záležitosť približne na dve hodinky ako nenáročné spríjemnenie dňa po prílete. Dokonca sme dostali upletené klobúky, kabelky, kravaty doplnené miestnou kvetinovou výzdobou.

Prison island je navštevovaný pre rezerváciu obrovských suchozemských korytnačiek. Príjemný výlet na loďke s občerstvením, spravidla ananásom a banánmi, načerveno farbiacimi a po čistiacich prostriedkoch chutiacimi plodmi baobabu, odborným výkladom o väznení otrokov, či chorých. Kým korytnačky pôsobia rozkošne aj keď idú svojim zobákom k vašej nohe, predstava väznenia na tomto ostrove pripravuje skôr temný záves nad jasným indickým oceánom. 

Zájdite tiež na miestny trh v centre Stone Townu neďaleko prístavu, odkiaľ chodia trajekty na pevninu. Pečú ryby, morské potvory, ponúkajú trstinovú šťavu či zanzibarskú pizzu. Skúsili sme všetko. Ceny sme si však museli tvrdo zjednať.

Safari 

Výhodou Zanzibaru je blízkosť Tanzánie, veľkolepého afrického safari. A ak nezájdete až ku Kilimandžáru, nič sa nedeje. Napríklad my sme sa vybrali do približne 5 hodín od mesta Dar er Salaam vzdialenej oblasti na náš lov na žirafy. Tým lovom myslím skôr lovenie fotografií z bezpečia nášho jeepu.

3 dňový výlet za 480 dolárov na osobu, pričom v cene máte ubytovanie, stravu, dopravu a sprievodcov. Oplatilo sa. Síce unavení a vytrasení z cesty po miestnej komunikácii, ktorá asi v polovici cesty stratila asfalt, s bruchom precpatým samosami, taštičkami z lístkového cesta plnenými mletým mäsom, ale nabudení na objavovanie sveta z encyklopédií na vlastné oči sme nastúpili na motorový čln. Foťák už ostril svoje zábery na početných hrochov vystrkujúcich svoje hlavy a sem tam chrbty, ba i zadky ponad hladinu rieky točiacej sa priamo pod našim safarským ubytovaním v Selous river camp. 

V Tanzánii sú očkovania povinné, nešetrili sme ani repelentami a trochu som sa obávala, či zver svojim odpudivým pachom po toľkej chémii neodradíme. Našťastie nie a vzhľadom na štípance sa aj niektoré komáre ulakomili na toxickú krv slovenských turistov.

Ubytovanie na safari má svoje čaro. Predovšetkým noc. Nekonečné ticho, do ktorého tu i tam sa votrie divoký zvuk. Môže to byť hoci len mucha či opica, ktorá prebehne okolo, všetko zahalené dokonalou tmou pripomína zvuky šeliem a jedovatých potvor, ktoré za sieťkou vášho plafónu čakajú na zväčšujúce sa očká, aby sa dostali  k vám. Priznám sa, že prvú noc som nevyšla ani z postele v noci na záchod, ktorý bol hneď vo vedľajšej miestnosti a počkala som si na prvé ranné lúče ubezpečiac sa, že po zemi sa neplazia žiadne mne nemilé tvory.

Ale bolo to dobrodružstvo okorenené výhľadmi do ďalekej divočiny. Obedovanie uprostred národného parku v tieni obrovského stromu, v kmeni ktorého si spokojne nažíval malý had. Kým vy si spokojne piknikujete, pakone na vás hľadia ako na najväčšiu atrakciu. Najviac prekvapené výrazy však nahodili žirafy. Podchvíľou si človek nebol istý, či oni pozorujú jeho alebo on ich. Slony, krokodíle, divoké psy či prasatá, plaché zebry a pohodové byvoly, skackajúce antilopy alebo škriekajúce supy. Všetko ako na podnose len v priebehu jedného jediného dňa. 

Po tak pokojnom trojdňovom výlete predstavoval návrat do hlavného mesta Tanzánie kultúrny šok. Nie len, že jeden člen našej posádky trpel silným úpalom, Africké slnko si vypýtalo svoju daň, ale tie davy sácajúcich a strkajúcich, všade sa tlačiacich ľudí v porovnaní s kľudnou prírodou vnútrozemia nelákali na väčšie skúmanie.

Leňošenie

Šiesty deň našej výpravy znamenal presun späť na ostrov za teplom, plážami a dlhovysnívaným ničnerobením. Trajekt za 35 dolárov, 2,5 hodiny v klíme nastavenej asi na 15 stupňov s indickými pesničkami a arabskými modlitbami (99% tunajšieho obyvateľstva je islamského vyznania), potom asi hodinu a pol taxíkom cez severozápad ostrova a ste tam. Nungwi. Dovolenkové stredisko obkolesené miestnymi.

Indický oceán lákal farbami i príjemnou teplotou. Nie však príliš dlho. Div, ktorý sme doposiaľ nezažili, spočíval v obrovských výkyvoch medzi prílivom a odlivom. Tento rozdiel spôsoboval megaspln mesiaca, ktorý nie len, že bol v splne, ale súčasne bol aj najbližšie k Zemi. Vytvoril tak prírodné divadlo, kedy do mora nejdete si zaplávať, ale sa prejsť. Mohli ste kľudne sledovať ako vám pred očami miznú morské kvapky a následne ako sa zdiaľky aj niekoľko sto metrov vracajú späť na pobrežie.

Čistá romantika. Len vy, domáci, ktorí na vás opakovane skúšajú svoje obchodné taktiky na zakúpenie výletu na západ slnka, sošiek alebo mušlí, ktoré sa z krajiny nesmú vyvážať, pričom ich otravnosť by sa dala vážiť na desiatky kilogramov a sem tam nejaká krava, ktorú vypustili na pláž nachytať bronz a spásť morské trávy odkryté odlivom.

Na opačný koniec ostrova sa vraj chodí za vodnými športami. Kým v Nungwi sú veľké rozdiely medzi prílivom a odlivom len počas splnu, v Paje more odíde ráno a vracia sa z výletu až poobede okolo pol piatej. Keďže slnko zapadá okolo šiestej, stíhate tak akurát nočné kúpanie. Takže neviem, či tunajší surfisti nastupujú na vlny o štvrtej ráno, alebo to skúšajú s baterkami, ale počas jednodňového výletu v tomto mestečku som začala o ich existencii trochu pochybovať. Možno kamaráti, ktorí tu strávili príjemné 4 dni, by povedali viac.

Či v Nungwi či v Paje uvidíte pri odlive priam až za obzorom rybárov a zberačov, ktorí v zníženej vode chytajú chobotnice a ryby rôzneho druhu. Jedno ráno na prechádzke sme mali šťastie na rybára s luxusným úlovkom, žralokom kladivohlavým. 

Sme veľkí milovníci rýb a morských potvor, na tanieri im venujeme patričnú pozornosť. Dobroty sme boli vyskúšať v jednej z najväčších Zanzibarských atrakcií, reštaurácii the Rock neďaleko Paje. Pri prílive sa sem suchou nohou nedostanete. Je to malý domček na skalnom útese, ktorý ako jediný trčí niekoľko metrov od brehu. Tomuto miestu šéfuje Talian, preto odporúčam cestoviny s akoukoľvek morskou potvorou. Hoci predražené, ale výborné. Tu sa platí za atmosféru. Na internete je potrebná rezervácia vopred. Bez nej sa sem nedostanete.

Zanzibar je čarovným horúcim miestom plným protikladov. Je tiež miestom, kde uvidíte život, aký ste doposiaľ sledovali len v náučných seriáloch v televízii. Kde ľudia síce žijú v hlinených chatrčiach, no pred každou je zaparkovaná naleštená motorka alebo auto a v ruke pod palmou chytajú sieť so staronovým smartphonom. Takmer rovníkové slnko snažiace sa vysušiť vlhkosťou nasiaknuté šaty strieda tropická búrka, pri ktorej si nebudete istí, či náhodou už nie je koniec sveta. Lejakové šialenstvo však ako prišlo, tak odíde, v tomto kraji šéfuje slnko, pohoda a HAKUNA MATATA.


Nebojte sa zjednávať, pýtať a dohadovať. Uvidíte všetko a za rozumnú cenu, stačí mať rovnaký prístup ako oni a nenechať sa ošmejdiť premrštenými ponukami. Začnete na 50 dolároch a skončíte na desiatich. Oni stále zarobia a vy máte skvelý pocit vlastnej šikovnosti.

Na záver už len šťastné a veselé :)

                                                                                                

Jamajka mon

Karibik. Oblasť Karibského mora, ostrovov a priľahlých  pobreží amerického kontinentu ostro sledovaná vyhľadávačmi exotických dovoleniek. Ponúka však oveľa viac ako len rum, príjemne teplé more krásnych farieb, pieskové pláže a bohatý podmorský svet.

Zahrajme sa nachvíľu na jednonohého piráta, na rameno hoďme magneťák a nechajme zavíjať tóny nie málo známeho songu - No women no cry. Tam, uprostred Karibiku v jednoposchodovom domci hlavného mesta Kingston žil, život užíval i bol postrelený Bob Marley. A práve tam, na ostrov, kde nepoznajú problémy, zavítam v nasledujúcich niekoľkých riadkoch.

Tento ostrov objavený Krištofom Kolumbom v roku 1494  je bývalou britskou korunnou kolóniou, nezávislosť získal v roku 1962. V súčasnosti je parlamentnou monarchiou, na čele ktorej stojí britská kráľovná Alžbeta II. Na ostrove sa preto jazdí vľavo a taktiež veľmi divoko.  Niekedy nespoznávate rozdiel medzi cestou a mínovým poľom. Tieto asfaltky by boli zážitkom i na jeepe, čo potom na malom osobáku. Ich oprava sa realizuje priamo za jazdy. Doslova. Proste zastavia oba smery, nalejú horúci asfalt, urovnajú a okamžite po ňom začínajú jazdiť nedočkavé, už v kolóne stojace autá.

Pri otázke: "koľko prúdov cesty vidíš?" ak Jamajčan odpovie, že na dvojprúdovej ceste vidí tri či štyri, nie, nie je na mol. Pre Jamajčanov neexistujú obmedzenia, tak rýchlosti, ako ani šírky cesty. Či idú v odbočovacom pruhu ako v hlavnom alebo v protismere im je jedno. Hlavne, aby šli rýchlo - obzvlášť v zákrutách niekde v horách. Určite by vás zaujímalo, aký je na Jamajke alkohol limit. V podstate žiaden. Jeden domáci nás vysmial, že veď v tejto krajine nemajú ani dregre. Tu sa riadia heslom: We dont drink and drive, we smoke and fly.

Ak na Kube zastal čas, tak na Jamajke idú hodiny zas oveľa pomalšie. Pokiaľ vám navigácia ukáže, že 100km vzdialenosť pôjdete viac ako 3 hodiny, nie je to chyba. Slalom medzi početnými výtlkmi dá vcelku zabrať. Súčasne sa nespoliehajte na značenie miest, nie raz sa nám stalo, že sme hodinu blúdili okolo ubytovania, ktoré sme hľadali, pretože šípky do dediny niet, na mape ulice niet a ubytovanie označené len malou ceduľkou na dome. Okrem toho, ani miestni sa príliš neponáhľajú, takže no problem mon, počkáte si... 

Pokiaľ nie ste ten typ, ktorý zostáva vydesený pri pohľade na chudobu, neváhajte a kupujte či už letenku alebo aspoň lístok na výletnú loď z Floridy. Požičajte si na letisku v Montego Bay auto, ktorého hodnota bude menej ako suma, ktorú vám zablokujú na vašej kreditke ako zálohu (1000 dolárov) a bez okolkov vyrazte preskúmať ostrov marihuany, rumu a nekončiacej pohody (nie pre vás, pre miestnych).

Na Jamajke sa nachádza jedna z údajne najkrajších pláži na svete, 7 míľová pláž. Užšia, ale veľmi čistá pláž s tyrkysovým morom, kde vám okolo nôh zabárajúcich sa do svetlého a veľmi jemného piesku plávajú húfy rýb a raje a nad hlavou vás hrdo chránia početné krásne zelené stromy. Prírodná pláž ako z rozprávky, po ktorej sa každú chvíľu na koni prejde nejeden domáci (po tomto výlete tu však neostávajú žiadne stopy ;) ) Na pláž sa dostanete najmä z ubytovania, odporúčam si preto zajednať hotel priamo na tejto pláži.

Neďaleko od nej je na útese vychytený a všetkými odporúčaný bar Rick´s cafe. Autom tak do 15 minút cesty. Najlepšie drinky ever, skákanie z útesu do vody za prítomnosti plavčíkov, pričom farba mora je neopísateľná,  nebeská, krásne výhľady a nekončiaca dobrá nálada. Keďže som na Jamajku trielila so zlomenou nohou, moja časť výletu do Rick´s cafe spočívala v koštovaní drinkov a verte mi, boli silné, veľmi chutné, zábavné :)

Ďalšie krásne pláže sú na opačnej strane ostrova, napríklad San san beach alebo Boston beach či zátoka Blue lagoon. Najviac ma nadchla malá pláž obkolesená palmami a listnatým lesom siahajúcim zo stredu ostra až po samotné more, Boston beach. Sem tam mohutné kamene, jemný piesok, horúce slnko a opäť Karibik, ktorý berie dych. Za vstupy na pláže, ktorú sú mimo hotelových komplexov, však platíte vstupné. Neboli to horibilné sumy, ale nepočítajte s tým, že si vojdete na pláž a sadnete len tak, ako niekde v Chorvátsku (ale ani nepotrebujete miesto na pláži "chytať" o šiestej ráno).Všetky tieto plážičky sú od seba vzdialené len niekoľko kilometrov pri mestečku Port Antonio. A na pláži San san sme mali problém vybrať si miesto, kde sa usadíme, keďže za celý čas nášho pobytu sme na nej boli až dvaja.

Keď spomínam Blue Lagoon, áno, je to práve to miesto, podľa ktorého sa volá rovnomenný film Modrá Lagúna. Sladká a dosť studená voda z hôr sa mieša s karibským morom a vytvára divadlo modrých odtieňov zaryté do listnatého lesa, kde sa môžete schladiť v sladkovodnom jazierku alebo zľahka príjemne osviežiť v širšej lagúne.

Ale aby som Jamajku neospevovala len ako idylické miesto, hoci ku krásam jej prírody sa ešte vrátim. Opozitom naturálneho sveta je ten ľudský, zahrabaný v bunkroch z vlnovkového sveta alebo domcoch zabarikádovaných vysokými mrežami. Samotní domáci nás opakovane upozorňovali, aby sme v noci nevychádzali sami von takže na nočné prechádzky pri mori zabudnite, bezpečnosť tu nie je práve najvyššia. Rovnako im veľa nehovorí pracovitosť a vyššia poriadkumilovnosť. Bez repelentu sem taktiež radšej nechoďte, jednak je to krajina zamorená komármi, jednak roznášajú vírus Zika a do tretice ani more nestihne všetky tie štípance vymyť (áno, Paulína si sem nabehla ako kráľovná a odišla ako štípancami zamorená kráľovná :). V mnohom sú Jamajčania veľmi neochotní. Hoci ich kapsy zívajú prázdnotou, pre turistu nespravia nič naviac a pokiaľ žiadate o nejakú službu, platenú, vykonať takúto činnosť ich otravuje. No pri účtovaní cien leviní nie sú, to mi verte.

Na turistov na iných miestach ako vo vychytených hotelových komplexoch tu nie sú veľmi zvyknutí. Keď sme autom prechádzali cez menšie dediny, pozorovali nás viac ako my ich.

Okrem pláži Jamajka ponúka zaujímavé vnútrozemie, kávové plantáže a nadšenci reggae  sa môžu pustiť po stopách Boba Marleyoho  v hlavnom meste Kingston, kde žil. V jeho rodnom dome je zriadené múzeum.

Vnútrozemie Jamajky je hornaté a plné vodopádov a jazierok so zaujímavou faunou a flórou. Neďaleko Ocho Rios na severe ostrova nájdete Blue hole, oblasť, kde vás za mierne vstupné domáci prevedú cez množstvo prírodných "tobogánov" vodopádov a jazierok, kde si môžete zaskákať a vyblázniť sa priamo v centre menšieho pralesa. Pred vstupom bolo pár domácich, ktorí nás rovno ponúkali zábavnými koláčikmi. Hold, Jamaica man :)

Nad hlavným mestom, Kingston, kde uprostred parkoviska pečú kuratá, no nie na grile a nie na predaj, ale pre seba na obed a priamo na zemi v ohniskách medzi zaparkovanými autami, sa týčia hory Blue mountain. Odtiaľ pochádza aj jamajská káva, ktorú si nekupujte v žiadnom suvenírovom obchode, zbytočne preplatíte. V miestnych obchodoch ju nájdete za rozumné ceny. Odporúčam sa vyštverať až do epicentra hôr, čo je asi hodinka až hodina a pol autom kľukatou a úzkou cestou. Modré hory majú názov podľa ich farby, ktorú vytvára slnko a hmla v kombinácii s hustým zeleným porastom, nakoniec máte pocit, že sa pozeráte na modrým prachom posypaný les. Aj na vrcholoch bolo stále dostatočne teplo, vlhko s množstvom komárov. Sadnite si do kaviarničky pri ceste a vychutnávajte výhľady a kávičku. A okolo seba striekajte pripraveným repelentom.

Príroda Jamajky dokáže fascinovať veľmi pozitívne a ľudia vás zas prekvapia veľmi negatívne. Záleží, čo hľadáte a čo čakáte. Ak sa pýtate, či je pravdou, že sa tu tráva predáva ako chlieb, tak áno. Ceny sú nízke a ponuka bohatá. No nikdy nenájdete predávať ju nejakú ženu. Tie si nemôžu dovoliť takúto zábavku, starajú sa o domácnosť a o deti. Kým chlapi vyvaľujúci sa na pláži so zažltnutými bielkami žijú svoj jamajský život a nepociťujú žiadne problémy.

Na záver už len jedna informácia. Pripravte sa na ich angličtinu. Asi ako keby ste sa rozprávali s východniarom, jednoducho majú svoj svet :)

Kuba je len Kuba

Na prelome októbra a novembra 2017 sme s TS Kumšt zavítali ako, veľmi významne nazvaná prvá slovenská kultúrna delegácia, na Kubu. V duchu folklorizmu sme veľmi uvítali miestny zvyk, ktorý sme vypozorovali pri miešaní drinkov, čiže najmä mojita alebo daiqiri (cuba libre za drink nepovažujem). Tento zvyk spočíva v pomere rumu k ostatným zložkám drinku. Žiadne odmerky, žiadne 1/10 rum a voda, nie nie, pekne 50:50, pokiaľ rumu náhodou nebolo viac. Veľmi osviežujúce nápoje, vskutku. Hlavne, pokiaľ stáli 2,50 - 3 CUC.

CUC je miestna mena určená pre turistov, ktorej hodnota dosahuje pomer takmer 1:1 voči Euru. A napriek špine, chudobe a nedostatku sú inak ostatné ceny bežne európske. Ale nečakajte, že si tu nakúpite v supermarkete. Kuba je socialistická krajina, v ktorej rady na banány platia dodnes. A Kubánci státie v radoch milujú. Postavte sa napríklad k zatvoreným dverám a zachvíľu sa vás niekto spýta, či ste posledný v rade, hoc netuší, prečo a načo by mal čakať a v tichosti sa postaví za vás.

Prázdne regále miestnych obchodov a čierny trh zaručujú, že ako turisti ste cennou komoditou, z ktorej žije asi 70% ostrova. To ale neznamená, že sa pretrhnú od snahy pre vás niečo spraviť. Nie, nahodia vyššie ceny a majú postarané. V mnohom som mala dojem, že ich dokonca poskytovanie akýchkoľvek služieb turistom otravuje.

Lenivosť Kubáncov je podľa mňa najmä v tom, že hoc predstavujú chudobný národ, ostrov s inak výbornými klimatickými podmienkami neobrábajú. Jediný základ poľnohospodárstva nájdete pri výrobe tabaku, rumu alebo kávy. Kubánske cigary a dobrý rumíček sú základom kubánskeho slnečného dňa, hoc by malo pršať.

So súborom sme sa pohybovali najmä v Havane. Hlavné mesto, ktoré láka množstvom starých naleštených veteránov všetkých farieb a typov. Áno, tieto autíčka skutočne robia z Havany čarovné miesto.

Pokiaľ nestúpite do psích výkalov alebo vás neoblejú špinavou vodou, ktorú po umývaní dlážky nosia priamo na cesty ulíc. S tým súvisí aj množstvo komárov, ktorých štípance ale prežijete bez väčších ťažkostí, lebo na rozdiel od Afriky tu nie je epicentrum malárie a na rozdiel od Floridy ani vírusu Zika.

Výlet na Kubu bol mojím snom dlhé roky, po skončení vysokej školy som plán za odmenu vycestovať do Kene, ak spravím advokátske skúšky, zmenila na výlet na Kubu. Realizovala som ho síce s trojročným omeškaním ale takmer presne na výročie zloženia týchto strastiplných tisícov strán obsahujúcich skúšok, ktoré by ste nechceli absolvovať, ak by ste nemuseli.

Všetky tie bedekre a fotky na internete znejú tak famózne a čarovne a kto by nechcel skúsiť arómu iného sveta. Arómu tu skutočne zakúsite, hlavne v masle či šunke, ktorú skladujú mimo chladničky. Vône ulice taktiež mnohokrát neulichotia snobskému nosu bieleho európana, ktorý medzi tmavými kubáncami svieti doďaleka.

Ak by naša vedúca nevedela plynule španielsky, dorozumievanie by bolo založené na krkolomnom vysvetľovaní v štýle ruky - nohy. Neviem, v akom duchu sú Kubánci vychovávaní, ale ich presvedčenie, že španielčina je svetový jazyk, je vysoké. Nezabudnem na výraz jedného z barmanov - vrátnikov v našom ubytovaní, keď som vyslovila vetu, že neviem po španielsky (viem si vypýtať kávu s mliekom, povedať ďakujem, niet za čo, dovidenia a ahoj. Samozrejme slovník v štýle dám si jedno pivo alebo jedno mojito považujem za univerzálny, to sa naučíte na mieste veľmi rýchlo :) )

Kuba sa do môjho srdca ani napriek litrom rumu v chutných drinkoch nezapísala. Čaro, ktoré iné miesta majú a uchvátia vaše spomienky, sa stráca v záplave porovnávania. Tým, že pred rokom som prešla Jamajku, videla krásy tamojšej prírody, mi Kuba nedala možnosť zapísať sa do zoznamu top. Síce karibská časť obsahuje tyrkysové more s rybičkami, ale nie je to nič, čo ako jedna tanečníčka skonštatovala, by ste nenašli napríklad v Egypte. Nedá sa porovnávať pár metrov tyrkysového mora s jedným húfom rýb s inými miestami, ktoré ponúka skutočný Karibik.

Síce podľa názorov niektorých "cestovateľov", ktorí vám budú diktovať, čo máte robiť vo svojich cestopisoch, aby ste sa aj vy stali cestovateľom, týmto zrejme nie som, prešla som za ostatné roky kus sveta. A práve vďaka tomu si myslím, že Kubu treba vidieť, ale pokiaľ vo vašom časovom pláne na ňu nie je miesto, neprídete v zásade o nič podstatné, ak ju nenavštívite.

Ale aby som nebola taký negativista, nie len veteráni, ale i štruktúra a stavby Havany sú celkom fascinujúce. Farebnosť spolu s teplými slnečnými lúčmi zlepší náladu aj najväčšieho pesimistu (nehovoriac, ak si k tomu "stisne" jedno cuba libre). Nebude vám vadiť ani ošarpanosť týchto domov. Večer nahliadnete domácim až "do žalúdka". Okná domov majú síce zamrežované, ale otvorené dokorán. Spravidla prvá izba je spoločenská miestnosť s telkou, kde všetci vysedávajú a pozerajú aktuálne programy. Pod telkou si predstavte tie staré klasické monštrá, ktoré sme zažívali ako deti. Vidíte ako žijú, čo robia, čo jedia, počujete ich sa rozprávať, hádať ale aj zabávať. Na uliciach zostávajú vonku dlho do noci a ôsmej ráno zas naopak je mesto úplne vyprázdnené. Len deti v uniformách rýchlo cupkajú do školy.

Za spoločenskú aktivitu na Kube možno označiť hľadanie internetu. Wifi je dostupná na základe kupovaných stieracích kartičiek len na niektorých miestach a len s časovým obmedzením toho - ktorého kupónu. Nájdete ich ľahko. V tieni sedí mnoho kubánčanov (socializuje sa) s hlavou zvesenou nad novým telefónom a bezslovne sleduje nové správy z chatu. Síce mesačný plat na Kube je 20 Cucov, čo je v prepočte okolo 19 Eur, každý Kubánec má zabezpečený nový iPhone z čierneho trhu.

V iných oblastiach Kuby je bežným dopravným prostriedkom koň. A cesty tu vyzerajú podobne ako na Jamajke, hoci na rozdiel Jamajky majú diaľnice. Síce s výtlkmi a maximálnou rýchlosťou 100km/hod, ale sú jej hrdými majiteľmi. A ak sa na diaľnici objaví traktor, nie je to nič nezvyčajné.

Pokiaľ ale nebudete očakávať za európske ceny i európsku kvalitu, určite si užijete výlet, teplé more, príjemné pláže od pieskových po kamenné, chutné drinky a výborné jedlo. Tým výborným jedlom myslím hlavne rôzne morské potvory ako homáre, krevety, langusty, ryby či teľacinu ale iné mäso výborne nakorenené s banánovými čipsami, ryžou poliatou fazuľovou omáčkou (ktorú sme mali spočiatku za polievku) a množstvom zeleniny. A to všetko za prijateľné ceny. (Pre žgrlošského Slováka ako by bol našiel :) )

Kube spravil dobrý marketing nie len Castro zarytým komunizmom, ktorý nad ostrovom vytvoril rúšku tajomna a tmavých spomienok, ktoré hoc sme zažili obdobie do 1989 ale ako deti si ho nepamätáme a tak musíme čítať 1984, ale i Hemingway, ktorý tu prežil časť svojho života. Turisti dnes v húfoch navštevujú dva základné bary v Havane, a to Bodequitu, kam chodil na mojito a Floriditu, kde mu namiešali obľúbené daiqiri. Práve na Kube napísal ocenenú novelu Starec a more. Kto vie, či bol tento, inak známy ochľasta, v čase jej písania triezvy. Lebo na Kube z týchto drinkov dlho triezvy neostanete... :)

Na záver už len jedna poznámka. Keďže Fidel nad ostrovom už nedrží strážnu ruku, na letisku nájdete lety do Miami, New Yorku, Moskvy, Cancunu a iných častí celého sveta, všade bude dosť turistov, ktorí vraj v hlavnej sezóne už naberajú počty ako Slováci a Česi v Chorvátsku, sem tam medzinárodné značky obchodov a vianoce tu začínajú ako v Tescu v Petržalke, v novembri sú vianočné stromčeky hlavou výzdobou každého poriadneho šopu na Obchodnej :)