Našu okružnú cestu sme začali v Trapani, kde sme požičali aj auto. Navigácia nás síce povodila kade tade a úzke talianske ulice zvyšovali krvný tlak, ak máte radi svoje pohodlie a nemáte dostatok času na spoznávanie miestneho koloritu jazdami mestskou hromadnou dopravou, je požičanie auta dobrá voľba. 
Prvý deň sme venovali antickej histórii. Agrigento. Keď sme po jednom zlom odbočení a jednom odignorovaní kruhového objazdu, no kto mal vedieť, že tyčka uprostred cesty je vlastne stred kruháča, úspešne a bez jediného škrábnutia zaparkovali pod historickým areálom, čakala nás asi dvojhodinová prechádzka po mestečku, ktoré kedysi založili Gréci. Podobnosť pamiatkam v Aténach bola očividná, dokonca aj slnko pieklo pomerne rovnako. Našla som tu aj padnutého anjela, s akým sme sa s mamou fotili v Pompejach len pár mesiacov predtým. 
Čas však vie byť neúprosný a pred nami ešte zostávalo okolo 200 km cesty. Smerujeme do Sirakúz, jedného z najvýznamnejších miest Sicílie. Privítalo nás podvečernou atmosférou prímorského centra, čulým ruchom a množstvom reštaurácií, z ktorých sme si nevedeli vybrať. Rozhodli sme sa pre menšiu miestnu reštauráciu, v ktorej panovala taká domáca nálada. Reštaurácia bola plná miestnych, nečudo, jedlo bolo neskutočné. Rovnako, ako môj úsmev po sépiových cestovinách :) 
Zo Sirakúz sme si to na druhý deň namierili rovno do Taorminy. Kľukaté uličky a poschodová garáž s asi najužšou točitou cestou. Ale ten výhľad a atmorféra. Ak sa rozhodnete výletovať po Sicílii, Taorminu nesmiete vynechať. Je iná ako zvyšné sicilské mestá, hoci znaky gréckeho staviteľstva sú neprehliadnuteľné. Ponúka výhľady na Jónske more a pýšiacu sa nebezpečnú dominantu, Etnu. A medzi nimi ona, plná kvetov, schodov a turistov.
Z Taormini ste asi za hodinku cesty autom pri Etne. Kaskádovitý výstup lemujú hradby stvrdnutej lávy, na ktorej vidíte presne, ako tiekla. Bolo to mystické, na iných ostrovoch, asi okrem jaskyne na Madeire, som takýto reliéf nezažila. Aj sa poriadne schladilo. Dve folkloristky tak doslova otrčili svoje zadky celému parkovisku, keď nahadzovali nachystané vrstvy odevu. Do očí bili už len plátenky na nohách, v ktorých sme sa zabárali do sopečného piesku. Kým v Taormine sme si v šatočkách užívali voňavučkú kávičku, pod Etnou sme si mohli držať čiapky, ak by sme nejaké mali :)
V každom prípade slečny so skvelým timingom nestihli poslednú lanovku, tak si pochodili šíre okolie pod Etnou. Ale cestovanie nie je o naháňaní sa za fotkami, ale o užívaní si atmosféry, spoznávaní a obohacovaní. A tu sa bolo čím obohacovať aj v nižších sférach :) Z Etny sme sa ešte v ten istý deň vrátili do Trapani. Našťastie po Sicílii sú všade diaľnice, takže tie 4 hodinky ako tak ubehli, aj keď v Trapani už som začínala chytať nepríjemnosť, keď sme nevedeli nájsť miesto na zaparkovanie a taliansky štýl vysvetľovania nie je práve najideálnejší. Po niekoľkých hodinách spánku a s croasantom na raňajky sa však úsmev na tvár rýchlo vrátil.
Deň tretí. Palermo. Dlho sme váhali, či ísť do Palerma autom alebo nejakým autobusom. Mnohí nás od cestovania odhovárali, upozorňovali nás na početné krádeže a kriminalitu. My sme sa však rozhodli otestovať Paulínkine šoférske schopnosti a na veľké šťastie sme si našli auto tam, kde sme ho zaparkovali. Centrum Palerma a bližšie okolie sme prešli za niekoľko hodín. Peňaženky sme si tiskli v kabelkách snáď železnými reťazami pripevnenými k telu. Tu nehodno hovoriť slová ako mafia, preto to boli samozrejme hneď prvé slovíčka, ktoré vypadli z Dii po príchode do centra mesta. Ako na seba neupozorniť bolo vždy našou silnou stránkou :)
Na rozdiel od Trapani je Palermo veľké, rušné a dynamické mesto so šialenými šoférmi. Akokoľvek ste si ho predstavovali, určite splní vaše očakávania. Najskôr si zakľučkujete medzi šoférmi nerozlišujúcimi jazdné pruhy, potom vás ohúria davy predchádzajúce centrom a napokon Vám dych zoberie architektúra. Jedinečná kombinácia normanskej, orientálnej, barokovej architektúry osviežená historickými záhradami, parkami, lemovaná palmami. Tak pôsobí Palermo.
V úplnom protiklade s Palermom pôsobí vysoko nad Trapani položené historické mestečko Erice, skryté za vysokými hradbami, uspaté v zajatí stredoveku, ktoré si chráni veľkolepo pôsobiaci hrad umožňujúci výhľady na rôzne strany. Keďže Erice leží vo výške 750 mnm, ponúka široké spektrum pohľadov na obe strany od Trapani. Dia by si tu našla aj talianskeho manžela, istý asi tak 40tnik z nej nevedel spustiť oči, ale musel znášať jej tvrdé odmietnutie :)
