Jedného pekného novembrového rána sa vyberiete na vlak o 5:55 z Bratislavy do Ružomberka a odtiaľ autobusom do Korytnice. Práve tu, v rozpadávajúcom sa kúpeľnom mieste začína 3-dňový trek cez Nízke Tatry. Začiatok cesty prechádza po spevnenej kľukatej ceste veľmi miernym tempom. Ak si neradi vychutnávate liečivé pramene počas pobytu v horách po 4 hodinovom spánku, máte dôvod č. 1 prečo neísť na tento trek.
Počasie sa začne vcelku
rýchlo meniť. Slniečko, ktoré vás sprevádzalo do Hiadeľského sedla sa pri
výstupe cez Prašivú na Malú Chochuľu tajomne začne skrývať za akési mýtické
hory tvorené hustými a rýchlo sa pohybujúcimi oblakmi. Sem tam sa
zastavíte a nikým nerušení sa v tichosti nechávate unášať v mori
myšlienok, ktoré sa pomaly ale isto strácajú a z mysle sa stáva oáza
uprostred púšte.
Zostávate sami, vy a približujúca sa Veľká Chochuľa.
Konečne, rázcestie, od ktorého ste si mylne
mysleli, že už len skok a budete v Útulni pod Chabencom. Omyl. Nemáte
radi naháňanie s časom, pretože hustnúce mraky, silnejúci vietor, skoro
zapadajúce slnko a žiadna poriadna baterka po ruke Vám môžu z cesty
spraviť poriadne nebezpečné dobrodružstvo, kde vás zachránia už len techniky napozerané v mnohých častiach Beara Gryllsa? Tak máte tretí dôvod, prečo sa na
tento trek nepúšťať.
Z Veľkej Chochule si v behu pripomínajúcom
nízkotatranskú stíhačku svietite slabou baterkou v kúpeli mrakov, ktoré sa
cez vás preháňajú ako obrovské morské vlny. Ale Vám sa úspešne podarí posvietiť
na označenie cesty a dostať sa k útulni. Tam vás čakajú milí domáci,
možnosť nabrať si zásobu vody a pospať si spolu s ďalšími turistami
v podkroví. Neviete spať vedľa cudzích chrápajúcich turistov posilnených
niekoľkými slivovicami? Dôvod číslo štyri, prečo neísť na hrebeňovku Nízkych
Tatier.
Čo vás čaká na druhý
deň? Tak to si ani neviete predstaviť. Niekoľko hodín kľudného pochodu cez
hrebeň s výhľadom na protiľahlé Vysoké Tatry. Dokonca vám zapózuje kamzík
a posedíte si v tráve. Fuj – hmyz, dôvod číslo päť.
Vyšlapete si na Chopok a počkáte
na vyprážaný syr. V Chate pod Chopkom vás čaká druhá veselá noc plná
spoločenských hier a hlasnej hudby hrajúcej až do rána. Natrafili ste na
žúrku v štýle Sneženky a Machři.
Nočná obloha bohato
posiata hviezdami. Obraz, na ktorý sa nezabúda. Nočný výhľad z Chopku priamo
do vesmíru. Nie ste romantici? To už máme koľký, šiesty dôvod, aby ste sem
určite nechodili?
Tretí a posledný
deň. Čo ešte príde? Napríklad výstup na Ďumbier, kde ste radi, že Vás neodfúkne
vietor? Ale účes taký náraz nezvládne (spomeňte si na dôvod č. 2, nemáte predsa so sebou ten správny lak) a tak do zoznamu pripisujeme siedmy
dôvod.
Ďalší vyprážaný syr na
chate gen. M. R. Štefánika. Chvíľka oddychu, veď ste vyrazili skoro ráno
a vy teda ranostaji nie ste (dôvod č. 8). Je jedenásť a vy máte hlad
ako v bežný deň o tretej poobede. Zrazu ste z 24 hodín spravili
36! A vraj zázraky sa nekonajú.
Cesta dolu
z hrebeňa je kľudná, nemá príliš veľké strmáky až na úplný záver do
Čertovice. Ponúka rozsiahle výhľady na všetky strany. Zanechávate za sebou 3
dni stôp vašich nôh odtlačených do turistického chodníčka a pred vami
ostáva nepreskúmané nekonečno. Ale zrejme nemáte radi ak pred vami leží príliš
veľa neprebádaných možností, tak určite ste si napočítali už deviaty dôvod,
prečo sa nenechať unášať Nízkotatranskou baladou.
Ste tam, v cieli.
Unavení, opálení a dokonale šťastní.
Čertovica, motorest,
čakáme na autobus. 10ty dôvod, prečo neísť na 3-dňový prechod cez Nízke Tatry.
Neviete, ktorý mám na mysli? 3 dni sú jednoducho málo J,
takže nabudúce ideme na päťdňový výlet. Lebo práve toto sú živé spomienky, ktoré
spravia zo života skutočnú rozprávku.
